Interpretácia dát v texte

Úloha č.1

Prečítajte si zhrnutie Atlasu rómskych komunít 2019 a rozodnite, či sú na základe tohoto textu následujúce tvrdenia pravdivé.

ATLAS RÓMSKYCH KOMUNÍT V KOCKEDo Atlasu rómskych komunít 2019 bolo zaradených 825 obcí. V týchto obciach žije 417 tisíc rómskych obyvateľov. To predstavuje zhruba 7,6% celkového obyvateľstva Slovenska. Korešponduje to so všeobecným odhadom 450 tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu na Slovensku (keďže nie všetci Rómovia žijú v obciach Atlasu). V porovnaní s údajmi z roku 2013 je to rast o niečo menej ako 13%. Samosprávou s najvyšším počtom rómskych obyvateľov je košická mestská časť Luník IX (približne 6 900 obyvateľov). V počte obyvateľov nasleduje koncentrácia na okraji mesta Trebišov (6 700) a obec Jarovnice (6 000). V obciach Atlasu rómskych komunít evidujeme 1 102 tzv. koncentrácií. Žije v nich 300 tisíc Rómov. 56 tisíc Rómov býva v koncentráciách mimo obce, 151 tisíc na okraji obce a 92 tisíc vo vnútri obce. Zvyšných 117 tisíc Rómov z Atlasu býva integrovane spolu s majoritnou populáciou. S pripočítaním cca. 33 tisíc odhadovaných Rómov mimo Atlasu rómskych komunít môžeme povedať, že dve tretiny Rómov na Slovensku bývajú koncentrovane a zvyšná tretina býva integrovane medzi majoritnými obyvateľmi. Bolo by však omylom myslieť si, že všetky koncentrácie sú tzv. osady – do tejto kategórie patria aj obce s rómskou majoritou, „rómske susedstvá“ či „rómske ulice“. Najviac preferovaným komunikačným jazykom v takmer polovici (47 %) rómskych komunít je rómčina, a to prevažne v komunitách na strednom a východnom Slovensku. V 35% komunít je to slovenčina a v 18% maďarčina, prevažne na juhu krajiny. Okrem výrazne horších životných podmienok v porovnaní s majoritnou populáciou sa jednotlivé koncentrácie v tomto ohľade líšia aj medzi sebou navzájom. Vo všeobecnosti sa potvrdzuje, že s rastúcou vzdialenosťou osídlenia od jadra obce klesá kvalita bývania, pokrytie inžinierskymi sieťami, dostupnosť služieb, či úroveň infraštruktúry. Tieto faktory zásadným spôsobom negatívne ovplyvňujú všetky aspekty života rómskych komunít a prispievajú k udržiavaniu a prehlbovaniu generačnej chudoby.  Dve tretiny obyvateľov z rómskych komunít bývajú legálne, t.j. v bytoch alebo skolaudovaných rodinných domoch na vysporiadaných pozemkoch. Čím je koncentrácia od obce vzdialenejšia, tým častejší je aj výskyt neštandardných obydlí s horším vybavením a značne zníženou kvalitou bývania. Infraštruktúrne vybavenie obydlí v rómskych komunitách je výrazne horšie v porovnaní s obydliami majoritnej populácie. Verejný vodovod využíva 64 % obyvateľov z rómskych komunít, kým v prípade majority to je 93%. Z neštandardného, nezabezpečeného zdroja čerpá vodu približne 33 tisíc ľudí – ide o najzávažnejšiu formu materiálnej deprivácie. Kanalizáciu využíva 40% obyvateľov z rómskych komunít, kým majorita v rovnakých obciach ju využíva na 83%. Situácia sa však v porovnaní so zisteniami predošlých Atlasov zlepšuje. Keď porovnáme obce, ktoré boli prítomné vo všetkých troch Atlasoch, v roku 2004 v nich využívalo verejný vodovod 49% obyvateľov, v roku 2013 to bolo 57% a v roku 2019 je to 64% ľudí. Vo využívaní verejnej kanalizácie je možné badať podobný trend – 20% v roku 2004, 30% v roku 2013 a 37% v roku 2019.

Tvrdenie 1: Na Slovensku žije približne 417 tisíc rómskych obyvateľov.  

Úloha č.2

Prečítajte si zhrnutie Atlasu rómskych komunít 2019 a rozodnite, či sú na základe tohoto textu následujúce tvrdenia pravdivé.

ATLAS RÓMSKYCH KOMUNÍT V KOCKEDo Atlasu rómskych komunít 2019 bolo zaradených 825 obcí. V týchto obciach žije 417 tisíc rómskych obyvateľov. To predstavuje zhruba 7,6% celkového obyvateľstva Slovenska. Korešponduje to so všeobecným odhadom 450 tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu na Slovensku (keďže nie všetci Rómovia žijú v obciach Atlasu). V porovnaní s údajmi z roku 2013 je to rast o niečo menej ako 13%. Samosprávou s najvyšším počtom rómskych obyvateľov je košická mestská časť Luník IX (približne 6 900 obyvateľov). V počte obyvateľov nasleduje koncentrácia na okraji mesta Trebišov (6 700) a obec Jarovnice (6 000). V obciach Atlasu rómskych komunít evidujeme 1 102 tzv. koncentrácií. Žije v nich 300 tisíc Rómov. 56 tisíc Rómov býva v koncentráciách mimo obce, 151 tisíc na okraji obce a 92 tisíc vo vnútri obce. Zvyšných 117 tisíc Rómov z Atlasu býva integrovane spolu s majoritnou populáciou. S pripočítaním cca. 33 tisíc odhadovaných Rómov mimo Atlasu rómskych komunít môžeme povedať, že dve tretiny Rómov na Slovensku bývajú koncentrovane a zvyšná tretina býva integrovane medzi majoritnými obyvateľmi. Bolo by však omylom myslieť si, že všetky koncentrácie sú tzv. osady – do tejto kategórie patria aj obce s rómskou majoritou, „rómske susedstvá“ či „rómske ulice“. Najviac preferovaným komunikačným jazykom v takmer polovici (47 %) rómskych komunít je rómčina, a to prevažne v komunitách na strednom a východnom Slovensku. V 35% komunít je to slovenčina a v 18% maďarčina, prevažne na juhu krajiny. Okrem výrazne horších životných podmienok v porovnaní s majoritnou populáciou sa jednotlivé koncentrácie v tomto ohľade líšia aj medzi sebou navzájom. Vo všeobecnosti sa potvrdzuje, že s rastúcou vzdialenosťou osídlenia od jadra obce klesá kvalita bývania, pokrytie inžinierskymi sieťami, dostupnosť služieb, či úroveň infraštruktúry. Tieto faktory zásadným spôsobom negatívne ovplyvňujú všetky aspekty života rómskych komunít a prispievajú k udržiavaniu a prehlbovaniu generačnej chudoby.  Dve tretiny obyvateľov z rómskych komunít bývajú legálne, t.j. v bytoch alebo skolaudovaných rodinných domoch na vysporiadaných pozemkoch. Čím je koncentrácia od obce vzdialenejšia, tým častejší je aj výskyt neštandardných obydlí s horším vybavením a značne zníženou kvalitou bývania. Infraštruktúrne vybavenie obydlí v rómskych komunitách je výrazne horšie v porovnaní s obydliami majoritnej populácie. Verejný vodovod využíva 64 % obyvateľov z rómskych komunít, kým v prípade majority to je 93%. Z neštandardného, nezabezpečeného zdroja čerpá vodu približne 33 tisíc ľudí – ide o najzávažnejšiu formu materiálnej deprivácie. Kanalizáciu využíva 40% obyvateľov z rómskych komunít, kým majorita v rovnakých obciach ju využíva na 83%. Situácia sa však v porovnaní so zisteniami predošlých Atlasov zlepšuje. Keď porovnáme obce, ktoré boli prítomné vo všetkých troch Atlasoch, v roku 2004 v nich využívalo verejný vodovod 49% obyvateľov, v roku 2013 to bolo 57% a v roku 2019 je to 64% ľudí. Vo využívaní verejnej kanalizácie je možné badať podobný trend – 20% v roku 2004, 30% v roku 2013 a 37% v roku 2019.

Tvrdenie 2: Len tretina Rómov žije integrovane s majoritou, zvyšok žije v osadách mimo obce.
 

Úloha č.3

Prečítajte si zhrnutie Atlasu rómskych komunít 2019 a rozodnite, či sú na základe tohoto textu následujúce tvrdenia pravdivé.

ATLAS RÓMSKYCH KOMUNÍT V KOCKEDo Atlasu rómskych komunít 2019 bolo zaradených 825 obcí. V týchto obciach žije 417 tisíc rómskych obyvateľov. To predstavuje zhruba 7,6% celkového obyvateľstva Slovenska. Korešponduje to so všeobecným odhadom 450 tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu na Slovensku (keďže nie všetci Rómovia žijú v obciach Atlasu). V porovnaní s údajmi z roku 2013 je to rast o niečo menej ako 13%. Samosprávou s najvyšším počtom rómskych obyvateľov je košická mestská časť Luník IX (približne 6 900 obyvateľov). V počte obyvateľov nasleduje koncentrácia na okraji mesta Trebišov (6 700) a obec Jarovnice (6 000). V obciach Atlasu rómskych komunít evidujeme 1 102 tzv. koncentrácií. Žije v nich 300 tisíc Rómov. 56 tisíc Rómov býva v koncentráciách mimo obce, 151 tisíc na okraji obce a 92 tisíc vo vnútri obce. Zvyšných 117 tisíc Rómov z Atlasu býva integrovane spolu s majoritnou populáciou. S pripočítaním cca. 33 tisíc odhadovaných Rómov mimo Atlasu rómskych komunít môžeme povedať, že dve tretiny Rómov na Slovensku bývajú koncentrovane a zvyšná tretina býva integrovane medzi majoritnými obyvateľmi. Bolo by však omylom myslieť si, že všetky koncentrácie sú tzv. osady – do tejto kategórie patria aj obce s rómskou majoritou, „rómske susedstvá“ či „rómske ulice“. Najviac preferovaným komunikačným jazykom v takmer polovici (47 %) rómskych komunít je rómčina, a to prevažne v komunitách na strednom a východnom Slovensku. V 35% komunít je to slovenčina a v 18% maďarčina, prevažne na juhu krajiny. Okrem výrazne horších životných podmienok v porovnaní s majoritnou populáciou sa jednotlivé koncentrácie v tomto ohľade líšia aj medzi sebou navzájom. Vo všeobecnosti sa potvrdzuje, že s rastúcou vzdialenosťou osídlenia od jadra obce klesá kvalita bývania, pokrytie inžinierskymi sieťami, dostupnosť služieb, či úroveň infraštruktúry. Tieto faktory zásadným spôsobom negatívne ovplyvňujú všetky aspekty života rómskych komunít a prispievajú k udržiavaniu a prehlbovaniu generačnej chudoby.  Dve tretiny obyvateľov z rómskych komunít bývajú legálne, t.j. v bytoch alebo skolaudovaných rodinných domoch na vysporiadaných pozemkoch. Čím je koncentrácia od obce vzdialenejšia, tým častejší je aj výskyt neštandardných obydlí s horším vybavením a značne zníženou kvalitou bývania. Infraštruktúrne vybavenie obydlí v rómskych komunitách je výrazne horšie v porovnaní s obydliami majoritnej populácie. Verejný vodovod využíva 64 % obyvateľov z rómskych komunít, kým v prípade majority to je 93%. Z neštandardného, nezabezpečeného zdroja čerpá vodu približne 33 tisíc ľudí – ide o najzávažnejšiu formu materiálnej deprivácie. Kanalizáciu využíva 40% obyvateľov z rómskych komunít, kým majorita v rovnakých obciach ju využíva na 83%. Situácia sa však v porovnaní so zisteniami predošlých Atlasov zlepšuje. Keď porovnáme obce, ktoré boli prítomné vo všetkých troch Atlasoch, v roku 2004 v nich využívalo verejný vodovod 49% obyvateľov, v roku 2013 to bolo 57% a v roku 2019 je to 64% ľudí. Vo využívaní verejnej kanalizácie je možné badať podobný trend – 20% v roku 2004, 30% v roku 2013 a 37% v roku 2019.

Tvrdenie 3: Samospráva s najvyšším počtom rómskych obyvateľov sa nachádza v Košickom kraji.
 

Úloha č.4

Prečítajte si zhrnutie Atlasu rómskych komunít 2019 a rozodnite, či sú na základe tohoto textu následujúce tvrdenia pravdivé.

ATLAS RÓMSKYCH KOMUNÍT V KOCKEDo Atlasu rómskych komunít 2019 bolo zaradených 825 obcí. V týchto obciach žije 417 tisíc rómskych obyvateľov. To predstavuje zhruba 7,6% celkového obyvateľstva Slovenska. Korešponduje to so všeobecným odhadom 450 tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu na Slovensku (keďže nie všetci Rómovia žijú v obciach Atlasu). V porovnaní s údajmi z roku 2013 je to rast o niečo menej ako 13%. Samosprávou s najvyšším počtom rómskych obyvateľov je košická mestská časť Luník IX (približne 6 900 obyvateľov). V počte obyvateľov nasleduje koncentrácia na okraji mesta Trebišov (6 700) a obec Jarovnice (6 000). V obciach Atlasu rómskych komunít evidujeme 1 102 tzv. koncentrácií. Žije v nich 300 tisíc Rómov. 56 tisíc Rómov býva v koncentráciách mimo obce, 151 tisíc na okraji obce a 92 tisíc vo vnútri obce. Zvyšných 117 tisíc Rómov z Atlasu býva integrovane spolu s majoritnou populáciou. S pripočítaním cca. 33 tisíc odhadovaných Rómov mimo Atlasu rómskych komunít môžeme povedať, že dve tretiny Rómov na Slovensku bývajú koncentrovane a zvyšná tretina býva integrovane medzi majoritnými obyvateľmi. Bolo by však omylom myslieť si, že všetky koncentrácie sú tzv. osady – do tejto kategórie patria aj obce s rómskou majoritou, „rómske susedstvá“ či „rómske ulice“. Najviac preferovaným komunikačným jazykom v takmer polovici (47 %) rómskych komunít je rómčina, a to prevažne v komunitách na strednom a východnom Slovensku. V 35% komunít je to slovenčina a v 18% maďarčina, prevažne na juhu krajiny. Okrem výrazne horších životných podmienok v porovnaní s majoritnou populáciou sa jednotlivé koncentrácie v tomto ohľade líšia aj medzi sebou navzájom. Vo všeobecnosti sa potvrdzuje, že s rastúcou vzdialenosťou osídlenia od jadra obce klesá kvalita bývania, pokrytie inžinierskymi sieťami, dostupnosť služieb, či úroveň infraštruktúry. Tieto faktory zásadným spôsobom negatívne ovplyvňujú všetky aspekty života rómskych komunít a prispievajú k udržiavaniu a prehlbovaniu generačnej chudoby.  Dve tretiny obyvateľov z rómskych komunít bývajú legálne, t.j. v bytoch alebo skolaudovaných rodinných domoch na vysporiadaných pozemkoch. Čím je koncentrácia od obce vzdialenejšia, tým častejší je aj výskyt neštandardných obydlí s horším vybavením a značne zníženou kvalitou bývania. Infraštruktúrne vybavenie obydlí v rómskych komunitách je výrazne horšie v porovnaní s obydliami majoritnej populácie. Verejný vodovod využíva 64 % obyvateľov z rómskych komunít, kým v prípade majority to je 93%. Z neštandardného, nezabezpečeného zdroja čerpá vodu približne 33 tisíc ľudí – ide o najzávažnejšiu formu materiálnej deprivácie. Kanalizáciu využíva 40% obyvateľov z rómskych komunít, kým majorita v rovnakých obciach ju využíva na 83%. Situácia sa však v porovnaní so zisteniami predošlých Atlasov zlepšuje. Keď porovnáme obce, ktoré boli prítomné vo všetkých troch Atlasoch, v roku 2004 v nich využívalo verejný vodovod 49% obyvateľov, v roku 2013 to bolo 57% a v roku 2019 je to 64% ľudí. Vo využívaní verejnej kanalizácie je možné badať podobný trend – 20% v roku 2004, 30% v roku 2013 a 37% v roku 2019.

Tvrdenie 4: Väčšina Rómov z obcí monitorovaných v 2004 nemala prístup k verejnému vodovodu.
 

Úloha č.5

Prečítajte si zhrnutie Atlasu rómskych komunít 2019 a rozodnite, či sú na základe tohoto textu následujúce tvrdenia pravdivé.

ATLAS RÓMSKYCH KOMUNÍT V KOCKEDo Atlasu rómskych komunít 2019 bolo zaradených 825 obcí. V týchto obciach žije 417 tisíc rómskych obyvateľov. To predstavuje zhruba 7,6% celkového obyvateľstva Slovenska. Korešponduje to so všeobecným odhadom 450 tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu na Slovensku (keďže nie všetci Rómovia žijú v obciach Atlasu). V porovnaní s údajmi z roku 2013 je to rast o niečo menej ako 13%. Samosprávou s najvyšším počtom rómskych obyvateľov je košická mestská časť Luník IX (približne 6 900 obyvateľov). V počte obyvateľov nasleduje koncentrácia na okraji mesta Trebišov (6 700) a obec Jarovnice (6 000). V obciach Atlasu rómskych komunít evidujeme 1 102 tzv. koncentrácií. Žije v nich 300 tisíc Rómov. 56 tisíc Rómov býva v koncentráciách mimo obce, 151 tisíc na okraji obce a 92 tisíc vo vnútri obce. Zvyšných 117 tisíc Rómov z Atlasu býva integrovane spolu s majoritnou populáciou. S pripočítaním cca. 33 tisíc odhadovaných Rómov mimo Atlasu rómskych komunít môžeme povedať, že dve tretiny Rómov na Slovensku bývajú koncentrovane a zvyšná tretina býva integrovane medzi majoritnými obyvateľmi. Bolo by však omylom myslieť si, že všetky koncentrácie sú tzv. osady – do tejto kategórie patria aj obce s rómskou majoritou, „rómske susedstvá“ či „rómske ulice“. Najviac preferovaným komunikačným jazykom v takmer polovici (47 %) rómskych komunít je rómčina, a to prevažne v komunitách na strednom a východnom Slovensku. V 35% komunít je to slovenčina a v 18% maďarčina, prevažne na juhu krajiny. Okrem výrazne horších životných podmienok v porovnaní s majoritnou populáciou sa jednotlivé koncentrácie v tomto ohľade líšia aj medzi sebou navzájom. Vo všeobecnosti sa potvrdzuje, že s rastúcou vzdialenosťou osídlenia od jadra obce klesá kvalita bývania, pokrytie inžinierskymi sieťami, dostupnosť služieb, či úroveň infraštruktúry. Tieto faktory zásadným spôsobom negatívne ovplyvňujú všetky aspekty života rómskych komunít a prispievajú k udržiavaniu a prehlbovaniu generačnej chudoby.  Dve tretiny obyvateľov z rómskych komunít bývajú legálne, t.j. v bytoch alebo skolaudovaných rodinných domoch na vysporiadaných pozemkoch. Čím je koncentrácia od obce vzdialenejšia, tým častejší je aj výskyt neštandardných obydlí s horším vybavením a značne zníženou kvalitou bývania. Infraštruktúrne vybavenie obydlí v rómskych komunitách je výrazne horšie v porovnaní s obydliami majoritnej populácie. Verejný vodovod využíva 64 % obyvateľov z rómskych komunít, kým v prípade majority to je 93%. Z neštandardného, nezabezpečeného zdroja čerpá vodu približne 33 tisíc ľudí – ide o najzávažnejšiu formu materiálnej deprivácie. Kanalizáciu využíva 40% obyvateľov z rómskych komunít, kým majorita v rovnakých obciach ju využíva na 83%. Situácia sa však v porovnaní so zisteniami predošlých Atlasov zlepšuje. Keď porovnáme obce, ktoré boli prítomné vo všetkých troch Atlasoch, v roku 2004 v nich využívalo verejný vodovod 49% obyvateľov, v roku 2013 to bolo 57% a v roku 2019 je to 64% ľudí. Vo využívaní verejnej kanalizácie je možné badať podobný trend – 20% v roku 2004, 30% v roku 2013 a 37% v roku 2019.

Tvrdenie 5: Väčšina Rómov neovláda slovenčinu.
 

Úloha č.6

Prečítajte si zhrnutie Atlasu rómskych komunít 2019 a rozodnite, či sú na základe tohoto textu následujúce tvrdenia pravdivé.

ATLAS RÓMSKYCH KOMUNÍT V KOCKEDo Atlasu rómskych komunít 2019 bolo zaradených 825 obcí. V týchto obciach žije 417 tisíc rómskych obyvateľov. To predstavuje zhruba 7,6% celkového obyvateľstva Slovenska. Korešponduje to so všeobecným odhadom 450 tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu na Slovensku (keďže nie všetci Rómovia žijú v obciach Atlasu). V porovnaní s údajmi z roku 2013 je to rast o niečo menej ako 13%. Samosprávou s najvyšším počtom rómskych obyvateľov je košická mestská časť Luník IX (približne 6 900 obyvateľov). V počte obyvateľov nasleduje koncentrácia na okraji mesta Trebišov (6 700) a obec Jarovnice (6 000). V obciach Atlasu rómskych komunít evidujeme 1 102 tzv. koncentrácií. Žije v nich 300 tisíc Rómov. 56 tisíc Rómov býva v koncentráciách mimo obce, 151 tisíc na okraji obce a 92 tisíc vo vnútri obce. Zvyšných 117 tisíc Rómov z Atlasu býva integrovane spolu s majoritnou populáciou. S pripočítaním cca. 33 tisíc odhadovaných Rómov mimo Atlasu rómskych komunít môžeme povedať, že dve tretiny Rómov na Slovensku bývajú koncentrovane a zvyšná tretina býva integrovane medzi majoritnými obyvateľmi. Bolo by však omylom myslieť si, že všetky koncentrácie sú tzv. osady – do tejto kategórie patria aj obce s rómskou majoritou, „rómske susedstvá“ či „rómske ulice“. Najviac preferovaným komunikačným jazykom v takmer polovici (47 %) rómskych komunít je rómčina, a to prevažne v komunitách na strednom a východnom Slovensku. V 35% komunít je to slovenčina a v 18% maďarčina, prevažne na juhu krajiny. Okrem výrazne horších životných podmienok v porovnaní s majoritnou populáciou sa jednotlivé koncentrácie v tomto ohľade líšia aj medzi sebou navzájom. Vo všeobecnosti sa potvrdzuje, že s rastúcou vzdialenosťou osídlenia od jadra obce klesá kvalita bývania, pokrytie inžinierskymi sieťami, dostupnosť služieb, či úroveň infraštruktúry. Tieto faktory zásadným spôsobom negatívne ovplyvňujú všetky aspekty života rómskych komunít a prispievajú k udržiavaniu a prehlbovaniu generačnej chudoby.  Dve tretiny obyvateľov z rómskych komunít bývajú legálne, t.j. v bytoch alebo skolaudovaných rodinných domoch na vysporiadaných pozemkoch. Čím je koncentrácia od obce vzdialenejšia, tým častejší je aj výskyt neštandardných obydlí s horším vybavením a značne zníženou kvalitou bývania. Infraštruktúrne vybavenie obydlí v rómskych komunitách je výrazne horšie v porovnaní s obydliami majoritnej populácie. Verejný vodovod využíva 64 % obyvateľov z rómskych komunít, kým v prípade majority to je 93%. Z neštandardného, nezabezpečeného zdroja čerpá vodu približne 33 tisíc ľudí – ide o najzávažnejšiu formu materiálnej deprivácie. Kanalizáciu využíva 40% obyvateľov z rómskych komunít, kým majorita v rovnakých obciach ju využíva na 83%. Situácia sa však v porovnaní so zisteniami predošlých Atlasov zlepšuje. Keď porovnáme obce, ktoré boli prítomné vo všetkých troch Atlasoch, v roku 2004 v nich využívalo verejný vodovod 49% obyvateľov, v roku 2013 to bolo 57% a v roku 2019 je to 64% ľudí. Vo využívaní verejnej kanalizácie je možné badať podobný trend – 20% v roku 2004, 30% v roku 2013 a 37% v roku 2019.

Tvrdenie 6: Čím bližšie sa rómska koncentrácia nachádza k centru obce, tým lepšie životné podmienky majú obyvatelia danej koncentrácie.
 

Úloha č.7

Prečítajte si zhrnutie Atlasu rómskych komunít 2019 a rozodnite, či sú na základe tohoto textu následujúce tvrdenia pravdivé.

ATLAS RÓMSKYCH KOMUNÍT V KOCKEDo Atlasu rómskych komunít 2019 bolo zaradených 825 obcí. V týchto obciach žije 417 tisíc rómskych obyvateľov. To predstavuje zhruba 7,6% celkového obyvateľstva Slovenska. Korešponduje to so všeobecným odhadom 450 tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu na Slovensku (keďže nie všetci Rómovia žijú v obciach Atlasu). V porovnaní s údajmi z roku 2013 je to rast o niečo menej ako 13%. Samosprávou s najvyšším počtom rómskych obyvateľov je košická mestská časť Luník IX (približne 6 900 obyvateľov). V počte obyvateľov nasleduje koncentrácia na okraji mesta Trebišov (6 700) a obec Jarovnice (6 000). V obciach Atlasu rómskych komunít evidujeme 1 102 tzv. koncentrácií. Žije v nich 300 tisíc Rómov. 56 tisíc Rómov býva v koncentráciách mimo obce, 151 tisíc na okraji obce a 92 tisíc vo vnútri obce. Zvyšných 117 tisíc Rómov z Atlasu býva integrovane spolu s majoritnou populáciou. S pripočítaním cca. 33 tisíc odhadovaných Rómov mimo Atlasu rómskych komunít môžeme povedať, že dve tretiny Rómov na Slovensku bývajú koncentrovane a zvyšná tretina býva integrovane medzi majoritnými obyvateľmi. Bolo by však omylom myslieť si, že všetky koncentrácie sú tzv. osady – do tejto kategórie patria aj obce s rómskou majoritou, „rómske susedstvá“ či „rómske ulice“. Najviac preferovaným komunikačným jazykom v takmer polovici (47 %) rómskych komunít je rómčina, a to prevažne v komunitách na strednom a východnom Slovensku. V 35% komunít je to slovenčina a v 18% maďarčina, prevažne na juhu krajiny. Okrem výrazne horších životných podmienok v porovnaní s majoritnou populáciou sa jednotlivé koncentrácie v tomto ohľade líšia aj medzi sebou navzájom. Vo všeobecnosti sa potvrdzuje, že s rastúcou vzdialenosťou osídlenia od jadra obce klesá kvalita bývania, pokrytie inžinierskymi sieťami, dostupnosť služieb, či úroveň infraštruktúry. Tieto faktory zásadným spôsobom negatívne ovplyvňujú všetky aspekty života rómskych komunít a prispievajú k udržiavaniu a prehlbovaniu generačnej chudoby.  Dve tretiny obyvateľov z rómskych komunít bývajú legálne, t.j. v bytoch alebo skolaudovaných rodinných domoch na vysporiadaných pozemkoch. Čím je koncentrácia od obce vzdialenejšia, tým častejší je aj výskyt neštandardných obydlí s horším vybavením a značne zníženou kvalitou bývania. Infraštruktúrne vybavenie obydlí v rómskych komunitách je výrazne horšie v porovnaní s obydliami majoritnej populácie. Verejný vodovod využíva 64 % obyvateľov z rómskych komunít, kým v prípade majority to je 93%. Z neštandardného, nezabezpečeného zdroja čerpá vodu približne 33 tisíc ľudí – ide o najzávažnejšiu formu materiálnej deprivácie. Kanalizáciu využíva 40% obyvateľov z rómskych komunít, kým majorita v rovnakých obciach ju využíva na 83%. Situácia sa však v porovnaní so zisteniami predošlých Atlasov zlepšuje. Keď porovnáme obce, ktoré boli prítomné vo všetkých troch Atlasoch, v roku 2004 v nich využívalo verejný vodovod 49% obyvateľov, v roku 2013 to bolo 57% a v roku 2019 je to 64% ľudí. Vo využívaní verejnej kanalizácie je možné badať podobný trend – 20% v roku 2004, 30% v roku 2013 a 37% v roku 2019.

Tvrdenie 7:  Trebišov má 6700 obyvateľov.